Miestami mi je veľmi do smiechu, hoci celý tento príbeh s Kočnerom je skôr na zaplakanie. Ale všimnite si reakcie niektorých politikov. V minulosti s radosťou s ním išli na raňajky, na obed či na večeru alebo popíjať colu a hrdili sa akého majú bohatého, vplyvného známeho, zrazu ho nikto nepozná! Ja neobhajujem Kočnera, ani ho nesúdim, nato sú tu orgány činné v trestnom konaní, len sa čudujem tej masovej epidémii výpadku pamäti, čo sa šíri rýchlejšie ako chrípka.
Nedávno som sa dozvedela, že jeho spolustolovníci boli dokonca jeho obeťami. To mi pripomína príbeh zo zvieracej ríše, keď žaba dobrovoľne vlezie do hadej papule.
Ja len čakám, kedy sa dotyčný pán dostatočne naštve, potom bude kuca-paca, aby podaktorí z tých raňajok a obedov pred rokmi nemali teraz "riedky prípad s hustým behaním".
Lebo ako náš starý otec vravieval: "Keď ja otvorím ústa a začnem vyprávať... " -:)